Ako obyvatelia Debrecína privítali tisíce utečencov z hlavného mesta, ktorí prišli do mesta v roku 1849? Ako trávil Kossuth v Debrecíne svoj voľný čas? Čo má Magda Szabó spoločné s Petőfiho mečom? A lev z Reťazového mosta s hrdinským obeťami? To sú niektoré z otázok, na ktoré možno nájsť odpoveď pri návšteve revolučných pamätníkov v Debrecíne.
Maďarská revolúcia a boj za nezávislosť, jeden z najznámejších a najvplyvnejších bojových konfliktov v dejinách maďarského národa, vypukla 15. marca 1848. Debrecín bol dôležitým miestom revolúcie a v roku 1849 sa stal dočasným hlavným mestom krajiny. Práve tu zasadala vláda a parlament, bola tu uschovaná Svätá koruna, za predsedu vlády bol zvolený Lajos Kossuth, bola prijatá Deklarácia nezávislosti a vyhlásená detronizácia habsburskej dynastie. Okrem známych historických udalostí sa v Debrecíne odohrávalo množstvo menej známych, ale o to zaujímavejších príbehov z obdobia revolúcie, ktoré nám prezrádzajú mnohé fascinujúce detaily nielen o histórii krajiny a mesta, ale aj o revolucionároch a obyvateľoch Debrecína, ktorí ich prijali.
Na základe analógie 12 bodov, jedného z najdôležitejších dokumentov revolúcie z roku 1848, sme zozbierali 12 zaujímavostí o udalostiach v Debrecíne v roku 1849.
1. Lajos Kossuth a jeho rodina prišli do Debrecína cez bránu na ulici Miklós v nedeľu 7. januára 1849 medzi dvanástou a jednej hodinou popoludní. V evidenčnej knihe, ktorá sa viedla pri mestskej bráne, o ňom veliteľ stráže napísal: „Mojžiš Maďarov”.
Tip: Na hlavnom námestí mesta nájdi sochu Lajosa Kossutha, „Mojžiša Maďarov”, a sprav si s ňou selfie v pozadí s Veľkým kalvínskym kostolom.
2. Začiatkom roku 1849 prišli do Debrecína tisíce utečencov, vládni úradníci, poslanci a ich rodiny, vojaci. V dôsledku malej migrácie sa počet obyvateľov mesta výrazne zvýšil, ale v meste bolo málo miest na bývanie a málo reštaurácií, takže väčšine utečencov z Pešti poskytovali stravu a ubytovanie miestni obyvatelia. Kossuth a jeho rodina bývali na prvom poschodí radnice, kde bola umiestnená aj Svätá koruna.
Tip: Klasicistická radnica je jednou z najvýraznejších architektonických pamiatok Debrecína a na prízemí tejto budovy nájdeš kanceláriu Tourinform, kde môžeš získať množstvo užitočných tipov na prehliadku mesta.
3. Dolná komora parlamentu zasadala v modlitebni reformovaného kolégia, horná komora v dome Andaházi-Szilágyi oproti radnici. Zasadnutia poslaneckej snemovne boli prístupné verejnosti, takže obyvatelia Debrecína sa mohli pravidelne zúčastňovať na zasadnutiach. Keďže však zasadnutie ľudového parlamentu nikdy predtým na vlastné oči nevideli, často im bolo nepríjemné hlučné a niekedy frivolné správanie poslancov počas náročných diskusií.
Tip: Navštív Múzeum reformovaného kolégia a zisti, na ktorej lavici v modlitebni sedel Lajos Kossuth a ďalší členovia vlády. Nezabudni pozrieť si veľkolepé nástenné maľby zobrazujúce udalosti revolúcie na stenách schodiska.
4. Jedna z najdôležitejších udalostí boja za nezávislosť, detronizácia habsbursko-lotrinského rodu, sa odohrala 14. apríla 1849 v Debrecíne. V to ráno sa v centre mesta zhromaždil obrovský dav Debrecínčanov, ktorí tušili, že sa chystá niečo veľké. Okolo poludnia sa poslanci presunuli od kolégia k Veľkému kalvínskemu kostolu, kde Kossuth predniesol veľký prejav a vyhlásil detronizáciu. Tam bol zvolený výbor, ktorý vypracoval a 19. apríla písomne zverejnil Deklaráciu nezávislosti.
Tip: Vo Veľkom kalvínskom kostole si pozri Kossuthovu pamätnú expozíciu, kde sa nachádza množstvo relikvií, a pokochaj sa centrom Debrecína z panoramatického chodníka vybudovaného medzi vežami kostola vo výške 40 metrov nad zemou.
5. Hoci Kossuth veľa pracoval, denne si doprial jednu hodinu voľného času. Tento čas trávil prehliadkou pamiatok. Keď sa objavil na ulici, nasledoval ho veľký dav, ktorý ho nadšene oslavoval. Kossuthova láska k prírode bola známa, ale Veľký les navštívil len dvakrát. Bol veľkým milovníkom kvetov a medzi jeho obľúbené patrili fialky, konvalinky a ruže, preto navštevoval bylinkovú záhradu reformovaného kolégia (dnes námestie Déri). Po návšteve vedúci bylinkovej záhrady každé ráno doručil Kossuthovcom dve obrovské kytice. Jedna putovala na Kossuthov stôl v kancelárii, druhá do jeho bytu.
Tip: Navštív najromantickejšie verejné námestie v centre Debrecína, námestie Déri, kde kedysi stála botanická záhrada, umiestni svoju obľúbenú Petőfiho báseň do Veršového rámu a potom sa vydaj do univerzitnej botanickej záhrady a zisti, ktoré z Kossuthových obľúbených kvetov už kvitnú.
6. Zoltán, jediný syn Sándora Petőfiho, sa narodil v Debrecíne, v dome na ulici Batthyányho 16, v časti Harmincados, 15. decembra 1848, presne deväť mesiacov po vypuknutí revolúcie. Prvý a posledný spoločný domov rodiny bol v izbe nachádzajúcej sa vedľa brány domu, s oknom do ulice.
Tip: Prejdi sa po Batthyányho ulici a obdivuj fasády starých cíviskych domov aj v ich jednoduchosti.
7. Spomedzi bývalých kupeckých domov na ulici Piac je jedným z najznámejších Ricklov dom s č.p. 39, v ktorom prastarý otec Magdy Szabó z matkinej strany, nemecký obchodník József Rickl, otvoril koncom 18. storočia svoj legendárny obchod so zmiešaným tovarom s názvom „K tureckému cisárovi“. Dom mal aj slávnych obyvateľov: v roku 1849 tu býval Pál Nyáry, podpredseda výboru pre obranu, šéf vnútra a poslanec József Patay, viackrát tu býval Sándor Petőfi, ktorý vymenil svoj zdobený meč za služobný meč jazdectva jedného z vtedajších majiteľov domu, Józsefa Rickla II Zelmosa, generálporučíka národnej gardy. Rodina tu dlho uchovávala Petőfiho meč.
Tip: Podľahni pokušeniu gastronómie a literatúry a prečítaj si Petőfiho básne pri šálke horúcej čiernej kávy v kaviarni na mieste bývalej predajne „K tureckému cisárovi“.
8. Po Kossuthovej smrti v roku 1894 chceli obyvatelia Debrecína postaviť sochu na jeho pamiatku. Dielo, ktoré bolo spoločným dielom Ede Margóa a Szigfrida Pongrácza, bolo nakoniec dokončené z verejných darov a mestského rozpočtu a odhalené 3. mája 1914 na hlavnom námestí mesta, ktoré tak isto nesie Kossuthovo meno.
Tip: Pred súsoším Kossutha je erb Debrecína. Nájdi na ňom symbol mesta, vtáka fénixa, ktorý symbolizuje znovuzrodenie.
9. Keď Kossuth v roku 1894 zomrel, viedenský súd zakázal pomenovávať po ňom ulice. Hrdým Debrecínčanom sa to nepáčilo a chceli si predsedu vlády pripomenúť touto formou, preto ulicu Cegléd premenovali po Kossuthovi. Cisársky dekrét obišli tým, že ulici nedali celé meno predsedu vlády, takže na tabuliach s názvami ulíc stále stálo len ulica Kossuth.
Tip : Prejdi sa po Kossuthovej ulici a na znovuzrodenej budove Csokonaiho divadla vyhľadaj sochy maďarských literárnych velikánov vrátane Sándora Petőfiho.
10. Veľký les dlho nebol takou neoddeliteľnou a obľúbenou súčasťou života obyvateľov Debrecína ako dnes, ale v roku 1849 už stála Nagyerdei Vigadó a kúpeľný dom, ktoré objavili aj obyvatelia hlavného mesta, ktorí utiekli do Debrecína. Petőfimu sa vraj nepáčilo, že nehľadiac na pochmúrny stav krajiny bol Veľký les ohniskom veselosti.
Tip: Najskôr nasaj vôňu jari na prechádzke vo Veľkom lese a potom relaxuj v termálnom komplexe kúpeľného centra Aquaticum SPA, postavenom na mieste bývalého Kúpeľného domu, alebo v aquaparku s tropickou atmosférou.
11. Obyvatelia hlavného mesta trávili veľa času nielen vo Veľkom lese, ale aj v miestnych podnikoch, ako boli napríklad Bika (Býk) a Fehérló (Biely kôň). Aj Kossuth bol častým hosťom vo Fehérló, kam z podniku Bika chodil cigánsky primáš Boka Károly, aby mu zahral jeho obľúbenú pieseň.
Tip: Jednou z najkrajších secesných budov Debrecína je župná radnica, ktorá stojí na mieste niekdajšieho hotela Fehérló. Vydaj sa na podvečernú prechádzku po ulici Piac a obdivuj osvetlenú budovu radnice.
12. 2. augusta 1848 sa na predmestí Debrecína odohrala osudová bitka v boji za nezávislosť, keď ruské cárske vojská v mnohonásobnej prevahe zaútočili na maďarskú domobranu. Vojakov, ktorí hrdinsky padli v bitke pri Debrecíne, pochovali do spoločného hrobu a nad hrobom postavili mauzóleum. Vojenský cintorín je významným pamätným miestom revolúcie a boja za nezávislosť v Debrecíne v rokoch 1848-49.
Tip: Pred mauzóleom na vojenskom cintoríne nájdi sochu umierajúceho leva, ktorú vytvoril János Marsalkó na pamiatku krvavého boja za nezávislosť, muž, ktorý je autorom aj kamenného leva na budapeštianskom Reťazovom moste.
