Dňa 31. októbra 1517 Martin Luther pripevnil na dvere wittenberského zámockého kostola svojich 95 téz, ktoré viedli k sérii reforiem na celom svete. Náboženské reformné hnutie sa rýchlo zakorenilo v Debrecíne a mesto sa stalo centrom uhorskej reformácie.
Pri príležitosti 500. výročia reformácie a 450. výročia diecézy reformovanej cirkvi východného Maďarska diecéza reformovanej cirkvi východného Maďarska a mesto Debrecín v roku 2017 hostili niekoľko medzinárodných a celoštátnych podujatí. Pri príležitosti spomienkového roka bola vytvorená tematická trasa, ktorá návštevníkov prevedie po pamätných miestach reformácie v Debrecíne.
Pamätné miesta reformácie v Debrecíne:
Veľký kalvínsky kostol (Kossuth tér)
Je symbolom Debrecínu a maďarskej reformácie. Bol postavený v rokoch 1805 až 1821 v neoklasicistickom štýle. Jeho predchodca, gotický Kostol svätého Ondreja, bol miestom konania Debrecínskej synody v roku 1567, ktorá ustanovila ústavný poriadok reformovanej cirkvi. Od roku 2014 je spolu s reformovaným kolégiom národným pamätným miestom: 14. apríla 1849 tu bola vyhlásená Deklarácia nezávislosti, ktorá oznamovala detronizáciu habsburskej dynastie.
Strom v lýceu (na rohu ulíc Füvészkert utca a Múzeum utca)
Botanická rarita, ktorá vyrástla na strom, je legendárnou pripomienkou náboženského sporu z čias reformácie. Vyrástol z jedinej vetvičky, ktorú v zápale sporu zapichol predstaviteľ katolíckej strany do zeme s výkrikom: „Z vašej viery bude niečo vtedy, až z tejto buriny vyrastie strom!”
Radnica (Piac utca 20.)
Na tomto mieste sa nachádza budova, ktorá je vo vlastníctve mesta a ktorá od roku 1531 je administratívnym sídlom Debrecína. Mestská rada, zložená z hlavného sudcu, porotcov a senátorov, bola hlavným administratívnym a súdnym fórom Debrecína. Tri storočia po príchode reformácie do Debrecína odtiaľto mestská rada na čele s hlavným sudcom dohliadala na náboženský a morálny život „kresťanskej respubliky”.
Bývalý farský dom (Hatvan utca 1.)
Na tomto mieste sa nachádza fara, v ktorej v polovici 16. storočia žil reformátor biskup Péter Melius Juhász a kde v roku 1561 začala pod vedením Gála Huszára svoju činnosť debrecínska tlačiareň, ktorá funguje dodnes. Na jej mieste bol v roku 1912 postavený biskupský palác, ktorý sa dodnes využíva ako cirkevný nájomný dom.
Tlačiareň Alföldi (Böszörményi út 6.)
Predchodcu tlačiarne, ktorá je v nepretržitej prevádzke dodnes, založil v Debrecíne v roku 1561 kazateľ Gál Huszár a po stáročia ju spoločne prevádzkovali mesto a reformovaná cirkev. Vydávala sa tu väčšina publikácií v maďarskom jazyku v 16. a 17. storočí a väčšina z nich slúžila na posilnenie reformovaného ducha.
Bývalý Konzistoriálny dom (Kálvin tér 17.)
Od roku 1739 tu poldruha storočia sídlila cirkevná rada (konzistórium, presbyterium), ktorá spravovala záležitosti reformovanej cirkvi. V roku 1889 bol na jeho mieste postavený biskupský úrad diecézy reformovanej cirkvi východného Maďarska.
Bývalá červená veža (Kossuth tér)
V rokoch 1640-42 bola postavená murovaná veža oddelená od Veľkého kostola, v ktorej bol umiestnený vo výške 50-metrov zvon, ktorý mestu Debrecín darovalo sedmohradské knieža György I. Rákóczi. Rákócziho zvon, ktorý bol zničený pri požiari v roku 1802 a následne obnovený, sa v súčasnosti nachádza v západnej veži Veľkého kostola.
Stĺp galejníkov (Kálvin tér)
Stĺp postavený v roku 1895 pripomína protestantských duchovných, ktorí boli v 17. storočí odsúdení na galeje pre svoju vieru a ktorých oslobodil holandský admirál Michael de Ruyter. V roku 1991 tu v duchu zmierenia položil veniec pápež Ján Pavol II.
Socha Istvána Bocskaia (Kálvin tér)
Socha postavená v roku 1906 pri príležitosti 300. výročia Viedenského mieru, ktorý zabezpečil aj náboženskú prax protestantov, pripomína sedmohradské knieža, ktoré bolo presvedčeným obhajcom náboženskej slobody, patrónom reformovaného kolégia a presídlencov – hajdúchov, ktorí v oblasti Debrecína prestúpili na reformovanú vieru.
Reformované kolégium (Kálvin tér 16.)
Táto inštitúcia, ktorá nepretržite funguje od roku 1538, je symbolom úzkeho prepojenia cirkvi, kultúry a verejného života v Maďarsku a v priebehu storočí bola alma materou mnohých významných maďarských mysliteľov. Dnes sa v budove nachádza Reformovaná teologická univerzita, Veľká knižnica a dve múzeá. Svoju súčasnú neoklasicistickú podobu získala v 19. storočí.
Oratórium Reformovanej univerzity (Kálvin tér 16.)
V tejto modlitebni sa od 9. januára do 21. mája 1849 schádzala dolná komora uhorského parlamentu. Dňa 13. apríla tu bola prijatá Deklarácia nezávislosti, ktorá vyhlasovala detronizáciu habsburského rodu.
Malý kalvínsky kostol (Révész tér 2.)
Druhá modlitebňa reformovanej cirkvi v Debrecíne dostala svoju barokovú podobu v roku 1731. 11. januára 1860 sa tu zišlo generálne zhromaždenie cirkevnej diecézy, ktoré odmietlo cisársky verejný rozkaz, ktorý obmedzoval protestantské sebaurčenie.
Bývalý špitál (oblasť ohraničená ulicami Raktár, Ispotály a Salétrom)
Miesto je pamätníkom domu pre chudobných, siroty a chorých založeného počas reformácie. 2. júna 1944 bol pri bombardovaní zničený celý komplex budov spolu s reformovaným špitálskym kostolom.
Reformovaný kostol na Kossuthovej ulici (Méliusz tér)
„Červený kostol” postavený z tehál v roku 1886 je pozoruhodný nástennými maľbami zobrazujúcimi biblické a reformované cirkevné symboly, ktoré v roku 1936 namaľoval Jenő Haranghy.
Bývalý cintorín Dobozi
Na mieste v blízkosti mestskej brány na ulici Cegléd sa nachádzal cintorín, na ktorom boli aj hroby reformovaného biskupa Pétera Meliusa Juhásza a niekoľkých ďalších reformovaných pastorov a vysokoškolských učiteľov.
Evanjelicky kostol (Miklós utca 3.)
Spočiatku v meste Debrecín silnel luteránsky smer reformácie, ale neskôr sa rozšírilo viac vierovyznanie švajčiarskej reformácie. Samostatná evanjelická farnosť bola zorganizovaná až na prelome 18. a 19. storočia, pričom kostol bol postavený v roku 1889. Budova bola v roku 2015 kompletne zrekonštruovaná.
Reformovaný kostol v mestskej časti Szabadságtelep (Komáromi Csipkés György tér)
Budova vysvätená v roku 1935 je jedným z kostolov postavených v prvej polovici 20. storočia v záhradných častiach Debrecína. Viaceré ulice v jeho okolí sú pomenované po významných osobnostiach európskej a maďarskej reformácie.
Dóczyho gymnázium reformovaného kolégia (Kossuth utca 37.)
Táto dievčenská vzdelávacia inštitúcia, ktorá bola založená v roku 1838 a neskôr zahŕňala základnú školu, strednú školu a učiteľskú školu, bola v roku 1952 znárodnená. Od roku 2002 v tejto novorománskej budove sídli koedukačné šesťtriedne reformované gymnázium.
Bývalé reformované gymnázium (Péterfia utca 1–7.)
Neorománsky školský palác bol sídlom Reformovaného gymnázia v rokoch 1914 až 1972. Od roku 2014 v ňom sídli Reformovaná základná škola a gymnázium. Chodbu na prvom poschodí zdobia nástenné maľby z obdobia reformácie.
Debrecínska univerzita (Egyetem tér 1.)
Bola založená v roku 1912 z kolegiálnych fakúlt Reformovaného kolégia a v rokoch 1914 až 1950 v nej sídlila aj reformovaná teologická fakulta. Reformované väzby intelektuálne pripomínajú pamätné tabule na nádvorí a sklenené okná v aule.
Sochy kazateľov na Univerzitnom námestí (Egyetem tér)
Štyri sochy kazateľov na Univerzitnom námestí odkazujú na intelektuálne korene reformovanej vzdelanosti v Debrecíne: Péter Juhász Melius, vedúca osobnosť Debrecínskej synody z roku 1567, ktorá položila ústavné základy reformovanej cirkvi; Gál Huszár, zakladateľ tlačiarne, ktorá funguje dodnes; Albert Molnár Szenczi, prekladateľ Ženevských žalmov do maďarčiny; a György Csipkés Komáromi, prekladateľ Biblie.
Univerzitný kostol (Egyetem tér 2.)
Postavený v rokoch 1938-39 z iniciatívy Sándora Csikesza, profesora teológie, na oslavu 400. výročia založenia reformovaného kolégia. V 70. rokoch 20. storočia stratil svoju cirkevnú funkciu, avšak dnes už slúži účelom reformovaného univerzitného zboru.
