Debrecín je mesto – cívis . Mnoho ľudí používa tento výraz, ale koľko ľudí vie, čo toto slovo znamená: cívis? A aké spomienky na túto „cívisovú” kultúru sú v meste stále živé? Vydajte sa s nami na virtuálnu prehliadku najkrajších debrecínskych „cívisových“ domov a objavte dedičstvo „cívisov“, pozostatky ich každodenného života, ktoré sú neoddeliteľnou, ale menej známou súčasťou turistickej ponuky Debrecína rovnako ako obľúbený Veľký kalvínsky kostol alebo prekrásny Veľký les.
Cívis pochádza z latinského slova pre občana. Podľa Národopisného lexikónu je cívisváros „charakteristický názov veľkých poľnohospodárskych miest nížiny, ktoré získali alebo sa priblížili k slobodnému kráľovskému mestskému štatútu, ale ktorých obyvateľstvo tvorili najmä roľníci a chovatelia dobytka a ktorých obchodné, priemyselné a intelektuálne zložky boli väčšinou poddanského roľníckeho pôvodu”. Hoci sa termín „cívis” používal v mnohých väčších mestách nížiny, v súčasnosti sa ako „cívis” väčšinou označuje len Debrecín.
Zlatý vek „cívistva“ v Debrecíne nastal v 16. a 17. storočí, ale v 19. storočí v ešte viac mešťanizujúcej sa spoločnosti stratil svoje miesto a potom sa v prvej polovici 20. storočia transformoval, resp. zanikol. Niektoré z takýchto domov sa však zachovali dodnes a pohľad do jedného z dvorov nás prenesie do obdobia na prelome storočí, alebo ešte skôr. Ukážeme vám niektoré z našich obľúbených, najkrajších a najzaujímavejších cíviskych domov.
Hatvan utca 23.
Ulica Hatvan je starobylá debrecínska ulica západne od Veľkého kalvínskeho kostola, uprostred ktorej sa nachádzajú rady veľmi hodnotných meštianskych domov. Medzi nimi sa na popisnom čísle 23 nachádza bledozelená monumentálna budova, ktorá je z miestneho historického hľadiska najvýznamnejšia. Na tomto mieste kedysi stál Csokonaiov rodný dom a v eklektickom meštianskom dome postavenom na tomto mieste bolo otvorené prvé múzeum Debrecína. Pôsobil tu miestny historik, muzeológ a etnograf Lajos Zoltai, ktorý sám vykonal množstvo výskumov o minulosti Debrecína a cíviskych domoch. Na fasáde budovy môžeme obdivovať jedinečné stĺpy v tvare ženských postáv.
Mester utca 27.
V nepravidelných, kľukatých uličkách bývalej osady Mesterfalva z čias Árpádovcov – ulice Jókai, Csokonai, Garai, Cserepes, Tanító a Borz – nájdeme popri reprezentatívnych meštianskych domoch aj skromnejšie domy s priečelím siahajúcim až po štít. Na týchto uliciach už nie je veľa cíviskych domov, ale jedinečnú atmosféru a pokoj tu možno zažiť aj dnes. Na rušnej ulici Mester, ktorá ohraničuje túto oblasť na severe, zostala z radu veľkých meštianskych domov veľmi pekná, jednotná uličná zástavba. Secesný dom nachádzajúci sa na popisnom čísle 27 stojí za návštevu pre svoje krásne drevené okná s vyrezávaným vzorom slnečnice.
Darabos utca 19.
Párna strana ulice Darabos spolu s celou štvrťou bola v druhej polovici 70. rokov 20. storočia asanovaná a nahradená desaťposchodovými panelovými domami, ktoré dodnes dominujú uličnej krajine. Výsledná ulica má výrazne debrecínsky charakter, s radom panelákov na jednej strane a hodnotnými starými domami na strane druhej. Pri výstavbe Debrecínskeho obchodného centra Debrecen Pláza bol ušetrený malý dom na rohu ulíc Darabos a Hunyadi, v ktorom strávil posledné roky svojho života básnik Mihály Csokonai Vitéz a kde v roku 1805 zomrel. V budove sa teraz nachádza kaviareň Susmus.
Bajcsy-Zsilinszky utca 51.
Tichá ulica Bajcsy-Zsilinszky, ktorá sa otvára z hlavnej ulice, stojí za prechádzku z viacerých dôvodov. Meštianska atmosféra ulice Piac kontrastuje s idylickou dedinskou atmosférou na druhom konci ulice. Na popisnom čísle 15 sa oplatí zastaviť sa, stojí tu totiž pôvodný cívisky dom, ktorý sa v súčasnosti využíva ako predajňa. Dom na popisnom čísle 51 stojí za povšimnutie pre svoju krásnu fasádu s alegorickými ženskými postavami. Podobné plastiky sa nachádzajú na viacerých domoch v meste, a sú svedectvom štýlu výzdoby na prelome storočí.
Széchenyi utca 6.
Na začiatku jednej z najrušnejších a najstarších ulíc v Debrecíne sa nachádzajú barokové domy s majestátnymi proporciami a ťažkými klenutými bránami. Medzi nimi sa na popisnom čísle 6 nachádza najstarší dom v Debrecíne. Budova bývalého Diószegiho domu, poštového úradu, pochádza z 90. rokov 16. storočia. Pôvodnú verandu a pivnicu budovy možno obdivovať aj dnes. Dom má miestnu historickú zaujímavosť, pretože sa tu v roku 1714 ubytoval švédsky kráľ Karol XII. V budove sa dnes nachádza butikový hotel a reštaurácia Régi Posta Fogadó (Hostinec Stará pošta).
Vígkedvű Mihály utca 35.
Osada Torna z čias Árpádovcov, neskôr známa ako Boldogasszonyfalva, sa nachádzala kedysi na južnej hranici centra mesta, neďaleko dnešnej veľkej stanice, až kým nebola v roku 1657 definitívne pričlenená k mestu. V roku 1811 pri poslednom veľkom požiari v Debrecíne bola štvrť úplne zničená, oblasť bola asanovaná a na jej mieste boli vytýčené nové, regulovanejšie pozemky. Koncom 20. storočia táto časť natrvalo zanikla a dnes z nej zostal len blok ohraničený ulicami Tímár a Vígkedvű Mihály. Dom na ulici Vígkedvű Mihály 35 je skrytým pokladom tejto štvrte. Jeho vyrezávané dvere, bohato zdobená, zachovalá fasáda a anjeliky v nadokenných štítoch stoja za prechádzku.
Nap utca 6.
V západnej polovici centra mesta, v oblasti Debrecenfalva, v centrálnej časti z čias Árpádovcov, sa asi najlepšie zachovali domy a atmosféra cíviskeho obyvateľstva. Ústredným bodom tejto oblasti je námestie Melius s „Červeným kostolom“, postaveným v roku 1887. Námestie pretína rušná ulica Kossuth. Na severnej strane námestia sa nachádza najväčšia súvislá ulica s cíviskymi domami v Debrecíne. Za prechádzku stojí aj južná strana, kde námestie lemujú ďalšie hodnotné domy. Meštiansky dom s priečelím z klinkerových tehál na ulici Nap č.p. 6 je výnimočný tým, že ho navrhol známy budapeštiansky architekt Samu Pecz, staviteľ známeho „Červeného kostola“.
Kígyó utca 42.
Podľa miestneho historika Lajosa Sápiho je ulica Kígyó a jej okolie najstarším jadrom Debrecína. Táto malá oblasť s kľukatými uličkami, starými domami a dedinským charakterom, vzdialená len niekoľko minút chôdze od centra mesta, má skutočne jedinečnú atmosféru. Nájdete tu azda najstaršie cíviské domy v meste, z ktorých niektoré môžu mať stovky rokov, ale väčšina z nich bola výrazne prestavaná. Úzke cíviské domy, ktoré sú kolmé na ulicu, boli pozdĺžne predĺžené do zadnej časti, s charakteristickým trojuholníkovým horným štítovým ukončením v uličnej fasáde a uzavreté výraznou bránou alebo masívnym dreveným plotom. Zachovalo sa už len asi 30 týchto domov, ktoré si zachovali časť svojho pôvodného charakteru. Jedným z najcennejších je cíviský dom v ústí ulice Kígyó na popisnom čísle 42.
Lórántffy utca 19.
Na križovatke ulíc Lorántffy a Kígyó sa zachovala jedna z najvernejších podobizní ulice ako organický celok cíviských domov a meštianskych domov. Secesný meštiansky dom na ulici Lorántffy č.p. 19 má pôvodnú výzdobu a do fasády je unikátne zakomponovaný aj rok jeho výstavby: 1910. Dom je zaujímavý z miestneho historického hľadiska, pretože počas druhej svetovej vojny slúžil ako vojenská nemocnica a na stenách brány sa dodnes nachádzajú pôvodné vojenské nápisy.
Egymalom utca 3.
Pôvabná ulica Egymalom, ktorá vedie do štvrte Szentlászlófalva, bola poslednou v meste, kde boli všetky cíviské domy ešte v pôvodnej podobe. Jednotnú uličnú štruktúru párnej strany možno nájsť aj na uliciach Péterfia a Rákóczi, vďaka čomu ide o skutočne hodnotnú časť Debrecína, ktorá by sa mala zachovať. Pri prechádzke pôvabnými uličkami sa oplatí zastaviť pri dome na Egymalom č.p. 3, ktorého bránu zdobí majestátna socha muža s ozdobnou bradou. Sochu hlavy Bakcha, boha vína a opojenia z rímskej mytológie, dopĺňajú sochy ženských hláv v nadokenných štítoch.
Pri zostavovaní textu pomáhal architekt Attila Harangi.
Fotografie: Löki Viktor
